
Vykurovanie domu
Výrobcovia montovaných stavieb vyčítajú murovaným nižší tepelný odpor a teda dlhší čas potrebný na vykúrenie. Súčasné murovacie prvky sa však vyznačujú potrebnými tepelnoizolačnými vlastnosťami. Vyššia tepelná kapacita, čiže schopnosť materiálu akumulovať teplo, znamená nielen dlhší čas na vykúrenie, ale aj dlhší čas, kým sa dom vychladí a v lete dlhší čas, pokým sa dom nepríjemne prehreje.
Všetkým murovaným konštrukciám môžeme k dobru pripočítať vysokú pevnosť, dlhú životnosť a variabilnosť tvarového riešenia objektu. Nevýhodou môže byť väčšia zastavaná plocha ako dôsledok hrubších konštrukcií.
Jednou z hlavných výhod murovaných domov, teda schopnosť akumulovať tepelnú energiu, zabezpečuje vyrovnanú vnútornú teplotu v lete i zime, pretože masívne steny a stropy dokážu regulovať príjem a výdaj tepla. V lete vyrovnávajú teplotné rozdiely medzi nocou a dňom, v zime zase optimálne využívajú slnečnú energiu, čím prispievajú k príjemnej vnútornej klíme domu.
Zdravé prostredie
Murované domy nepotrebujú žiadnu dodatočnú ochranu v podobe konzervačných látok, sú odolné proti hmyzu a plesniam, dokonca chránia aj pred elektrosmogom, ktorý vyžarujú elektrické spotrebiče.
Domy z tehly spĺňajú všetky požiadavky na zdravé obytné prostredie. K zdravému a príjemnému obydliu prispievajú aj ďalšie pozitívne vlastnosti murovaných konštrukcií. Ide o to, že stavebné materiály ako piesok, štrk, hlina vznikajú v našom prirodzenom prostredí.
Zabezpečí aj zvukovú izoláciu
Murované domy sa vyznačujú vysokou zvukovou izoláciou, pretože murované steny a stropy dobre zachytávajú zvukové vlny a tým hluk zadržiavajú mimo domu, respektíve v dome.
Dlhšia životnosť
Jedno z dôležitých kritérií, ktoré hovorí v prospech murovaných domov, je ich dlhá životnosť. Zabezpečuje ju solídne murovaná konštrukcia, Tento fakt sa odrazí aj v prípadnom predaji takéhoto domu, lebo jeho cena vďaka vyššej kvalite bude stále dosť vysoká.
Zopár nevýhod
Murovaný dom má zrejme dve základné nevýhody, ktoré môžu odrádzať ľudí. Tá prvá sa týka financií, keďže murovaná stavba je stále drahšia ako montovaná. Tu však treba myslieť na to, že okrem rozdielu v cene, je tu tiež rozdiel v kvalite. Takže keď sa na to pozriete z hľadiska dlhodobej perspektívy, murovaný dom sa oplatí.
Druhou nevýhodou je dĺžka realizácie stavby. Montovaný dom vám postavia aj za dva mesiace, kým stavba murovaného trvá podstatne dlhšie. No určite sa v tomto prípade oplatí počkať.
Vonkajšia dlažba
Vonkajšia dlažba zabezpečuje funkčnosť ciest, chodníkov, terás a miest na záhradné posedenie. Výber materiálu a technológie jej kladenia závisí najmä od využitia spevnenej plochy. Dlažba je aj dôležitým architektonickým prvkom, ktorý zvýrazňuje a dopĺňa charakter domu a záhrady.
Kvalitná dlažba je pomerne drahá, takže skôr než ju kúpime a definitívne osadíme do priestoru záhrady, odporúčame poradiť sa s odborníkmi. Neprimerane vydláždené plochy totiž „zhutňujú“ vzhľad okolia domu a to môže pôsobiť dosť nepríjemne. Nevhodná dlažba prináša aj praktické problémy, napríklad zlý odtok dažďovej vody z terasy a pod.
V súlade s architektúrou
Pri výbere dlažby by sme mali rešpektovať charakter už existujúcich stavieb a materiálov. Ak sa dá, vyberáme materiály, ktoré sa vyskytujú aj v okolí, napríklad žulu, rulu, vápenec, pieskovec a pod. Veľmi záleží aj na veľkosti, tvare a spôsobe uloženia dlaždíc. Napríklad cesty vydláždené malými blokmi tehál budú pôsobiť menej dynamicky ako cestičky z veľkých betónových dlaždíc, ktoré privedú naše oči až na samý koniec cesty. Dlažba pravidelných tvarov vnáša do záhrady prísnosť, naopak nepravidelné tvary zvýrazňujú prírodný charakter priestoru. Efektné je aj použitie niekoľkých druhov dlažby spolu. K osvedčeným kombináciám patrí kombinácia betónu s prírodnými materiálmi, rozličných druhov a tvarov kameňa, spojenie keramiky a dreva a pod. Je však veľmi jednoduché prekročiť hranicu nevkusu, najmä ak máme obmedzené financie. A preto sa oplatí kombináciu vyskúšať najprv „nanečisto“. Treba pamätať aj na to, že z rôznorodých materiálov nemožno vytvoriť celkom rovný povrch. Preto na miestach, kde bude záhradné posedenie s nábytkom a so záhradným kozubom, lepšie je navrhnúť rovnorodú, rovnú a nešmykľavú dlažbu väčších rozmerov.
Čo ponúka stavebný trh?
Prírodný kameň
Tradičným materiálom na záhradné cesty, chodníky a spevnené plochy je prírodný kameň. Používa sa predovšetkým žula, rula, vápenec, pieskovec, prípadne čadič. Najvhodnejší je druh kameňa, ktorý sa vyskytuje v okolí – dlažba tak harmonicky ladí s prírodou a znižujú sa náklady na dopravu materiálu. Lomový kameň možno upravovať štiepaním, leštením alebo brúsením. Do menšej alebo formálnej záhrady sa budú hodiť kamenné kocky. V stavebninách kúpime napríklad mozaiku, malú alebo veľkú dlažbu.
Betónová dlažba
Betónová dlažba je vhodná všade tam, kde stavebník hľadá funkčnosť, pevnosť, trvanlivosť a rýchlu výstavbu. Vyrába sa v tvare kociek, dosiek, profilovaných alebo odľahčených tvárnic a palisádových prvkov. Povrch betónovej dlažby sa upravuje lisovaním, farbením alebo vymývaním. Technológia liateho betónu dovoľuje imitovať prírodný kameň. Najznámejšia je betónová zámková dlažba, ktorá sa vyrába v najrôznejších tvaroch a farebných odtieňoch. Spevnené plochy sú odvodnené prirodzeným spôsobom, ale pritom sú pevné a dajú sa ľahko opraviť. Pohodlné a zaujímavé sú veľké betónové dlaždice s lisovaným reliéfom alebo s vymývaným povrchom. Základ terazzových dlaždíc tvorí kvalitný betón, nášľapná vrstva je zo zmesi mramorovej alebo kamennej drviny, cementu a farebne stálych pigmentov. Výsledný vzor vznikne pomocou ďalšieho brúsenia, farbenia a iných úprav. Terazzové dlaždice možno použiť aj ako náhradu za keramické dlažby.
Keramická dlažba
Stavebný trh ponúka mnoho druhov keramickej dlažby rozličných tvarov a so zaujímavými povrchmi. Použitie keramickej dlažby v exteriéri závisí najmä od zloženia keramického materiálu a od spôsobu jeho výroby. Takmer ideálne sú vysoko spekané keramické dlažby, ktoré sa vypaľujú pri vysokých teplotách. Patria k nim napríklad tehlové dlaždice, tzv. klinkery. Majú nízku nasiakavosť a sú veľmi pevné, dajú sa položiť lícom na plocho, na hranu či na výšku a môžu vytvárať rozmanité vzory. Na príjazdové cesty a manipulačné plochy môžeme použiť klinkery v podobe vegetačnej dlažby. Použitie klasických tehál pri realizácii dlažby sa neodporúča – len ťažko by prežili prvú zimu... Kameninové dlaždice sa vypaľujú pri nižších teplotách, takže ich povrch je poréznejší a nasiakavejší. Ale aj napriek tomu sú dostatočne odolné proti mrazu, chemickým látkam i mechanickému zaťaženiu. Jednou z veľkých výhod kameniny je, že nemá šmykľavý povrch. Prechod medzi kameninou a vysoko spekanou keramikou tvorí dlažba typu cotto (resp. terakota). V porovnaní s klinkerom nie je taká kompaktná, má vyššiu nasiakavosť a technológia jej kladenia je náročnejšia. V exteriéri sa používa pri realizácii povrchov na terasách, balkónoch a plôch vo vstupných častiach domu.
Drevené klátiky
Na dlažbu možno použiť aj drevo. Podmienkou je, že najprv sa musí impregnovať proti vlhkosti. Mali by sme myslieť aj na to, že drevená dlažba má aj obmedzenú životnosť (najviac dvadsať až tridsať rokov). Pôsobivá je napríklad dlažba z guľatiny alebo hranolov s výškou 10 až 15 cm. Hotové klátiky ošetrené tlakovou impregnáciou majú v ponuke špecializované obchody, ale možno ich vyrobiť aj svojpomocne. Najvhodnejšie je drevo dubové, agátové, bukové alebo drevo z červeného smreka. Na väčšie plochy, terasy a zákutia je lepšie použiť drevené dosky alebo kazetové konštrukcie dlažby, ktoré možno kúpiť ako hotové výrobky.
Vegeteačné dlaždice
Zrážková voda musí v záhrade niekde vsakovať. Čím menej dlažby a čím viac trávnatej plochy bude v záhrade, tým lepšie. Príjazdové komunikácie a priľahlé plochy sa však bez spevnenia nezaobídu. Dobrým riešením je tzv. vegetačná (zatrávňovacia) dlažba. Časti dlažby sa vyrábajú z betónu, keramiky alebo plastov ako tvárnice s rozličnými rozmermi, so sivou alebo s farebnou úpravou. Tvárnice sa zasypú zeminou a vyseje sa do nich trávová zmes, prípadne sa na povrch uložia rolované trávnaté koberce. Alternatívou vegetačnej dlažby sú bežné betónové či kamenné dlaždice, ktoré sa ukladajú so širokými škárami. Do škár sa vysieva tráva alebo sa vyplnia pieskom.
Dlažba z plastov
Okrem plastovej vegetačnej dlažby sú na trhu aj veľké plastové dlaždice alebo prvky v tvare dlažbových kociek. V ponuke sú napríklad dlažbové kocky z kaučukovej zmesi na báze granulátov. Majú rozličné farby, sú odolné, zdravotne neškodné, majú protišmykovú úpravu a dobre sa ukladajú do piesku, ale možno ich aj lepiť na drevo, asfalt a betón. Ich nevýhodou je vyššia cena.
Partneri projektu v tomto týždni:
(kliknite ľavým tlačidlom myšky pre zväčšenie/stredným pre otvorenie v novom okne)
skryť